Kynologický klub Lovely Dog

Cieľom privolania je, že pes ku vám príde vždy, keď na neho zavoláte bez ohľadu na to, v akej situácii sa práve nachádza.

Tomuto cviku venujte veľa času, energie, trpezlivosti a hlavne, veľa pri tom rozmýšľajte.

V tomto príspevku si rozoberieme niektoré situácie, vaše reakcie a spôsoby učenia.

Čo by ste mali vedieť

Skôr, ako začnete so psíkom cvičiť, uvedomte si jednu vec: pes je egoista. Ak som niekoho prekvapila, vysvetlím: je omyl, ak si myslíte, že pes urobí niečo, čo mu prikážete alebo ho o to požiadate, len pre vás, pretože vás ľúbi a vy ste k nemu predsa tak dobrý.

Psy s nami pracujú len z dvoch dôvodov:

1. aby dosiahli to, čo chcú,

2. aby sa niečomu nepríjemnému vyhli.

Iné možnosti nie sú.

Posiľovače

To, čo psa učíme a ako ho učíme, mu napovedá, že ak zopakuje určité chovanie, buď dostane odmenu (pamlsok, aport...) alebo sa vyhne nepríjemnostiam (korekcia, trest, ...). Jednoducho povedané - dané chovanie prinesie psovi nejakú výhodu. Je dobré vopred si premyslieť, ako budeme svojho psíka učiť, avšak k úspešnému výcviku potrebujeme tzv. posiľovače.

Tie sú pozitívne a averzívne (negatívne). Je možné používať oba spôsoby, no mali by ste vopred vedieť, čo od toho očakávate. V každom prípade doporučujem pozitívne posiľovače, ktoré fungujú spoľahlivejšie ako averzívny spôsob výcviku.

V skratke si vysvetlíme, o čom hovorím:

Pes trénovaný pozitívnym spôsobom dostáva pochvalu tesne pred tým, ako príde chcená odmena - pamlsok alebo hračka. Pre takto cvičeného psa pochvala znamená, že to, po čom túži, čochvíľa príde. Odborne povedané - pochvala je v tomto prípade podmienený pozitívny posiľovač.

Pes trénovaný averzívnym spôsobom (korekcie, tresty) je tiež chválený, ale len v momente, kedy niečo urobí správne. Pre takto cvičeného psa pochvala znamená niečo ako "teraz nepríde šklbnutie vodítkom, krik ani iná nepríjemnosť, nateraz som v bezpečí". Táto pochvala tak znamená niečo úplne iné ako u psa cvičeného len pomocou pozitívnych posiľovačov.

Ešte tu musím uviesť veľmi podstatnú vec. Ak pes nechce pamlsky, ani aporty. Je to takmer patová situácia. Zdá sa, že pes je nemotivovateľný, čo vám maximálne sťaží situáciu. ALE! Dá sa pomôcť aj v takejto situácii.

Pamlsky

Ak nechce pamlsky, dôvodom môže byť, že je tučný, prežratý, maximálne spokojný. Takémuto psovi môžete behať so slaninou popod nos a on si ju ani nevšimne. Riešenie: Odoberte mu z dennej dávky stravy, začnite ho kŕmiť jednotvárne a ako pamlsky použite varené mäso. Pes nesmie byť nikdy najedený, keď chcete ako posiľovač používať jedlo.

Aport

Ak ani po úprave jedálnička psa pamlsky nezaujímajú, je možné psa naučiť hru s aportom. Hra na naťahovanie je v psoch geneticky zakódovaná. U niektorých psov podľa plemennej príslušnosti viacej, u iných menej, ale v každom psovi to je. Bude len na vás, či to v ňom dokážete prebudiť a podporiť a urobiť z toho úžasnú hru, ktorú ani vonku neodmietne.

Nedostatočné vychádzky

Poznám však aj také psy a majiteľov, ktorí nedokážu prebudiť vo svojom psovi ani lovecký pud. Tu je treba začať vážne rozmýšľať. Pes predsa vždy niečo chce. Napríklad mu nestačí, ak je celý týždeň zatvorený v krásnej veľkej záhrade, ak ho vezmete von len na hodinu každú nedeľu. Je to zlatá klietka ale vždy je to klietka. Nemá tam potrebné pachy, nevie sa kontaktovať s okolitým svetom, so psami. Navyše, ak je to dobrák od kosti a veľmi chce s inými tvormi svojho druhu komunikovať. Ak psa držíte týmto spôsobom, maximálne tak môžete u neho vzbudiť pocit frustrácie z toho, že nemôže za zlatú bránu a jediný spôsob, ako si ho kto všimne je, že bude šialene štekať na všetko, čo sa vonku mihne. Ak takéhoto psa zoberiete na prechádzku, nečudujte sa, že nemá záujem o pamlsky, ani o hru s aportom. Toľko veľa zameškal, že to musí dohnať a vy sa tak pre neho stávate len prostriedkom, ako sa dostane do sveta, po ktorom túži. Tu je dôležité načasovať si vychádzky každý deň, možno aj na rôzne miesta, aby sa pes mohol vyžiť. Teraz môžete začať s jednoduchými cvikmi a odmenou mu bude, že ho pustíte behať. Ak bude pes vedieť, že každý deň ho na vychádzku vezmete, stane sa to pre neho normálne a pomaly ho môžete skúšať odmieňať pamlskami.

Ak by ste ho predsa len chceli pochopiť, zatvorte sa v jednej miestnosti bez WC, TV, mobilu, PC, telefónu, knihy, papiera a pera, skrátka len vy a jedna stolička na nejakých 10 hodín. Už po 3-tej hodine pri akejkoľvek psychickej príprave mozgu na danú situáciu budete dosť frustrovaný. Ak by ste to aj vydržali 10 hodín a potom vás z miestnosti vypustia von, nebudete vedieť, čo máte urobiť skôr. A to si viete presne vyhodnotiť, prečo ste tam, na čo máte prísť, viete ešte využiť čas spievaním, myslením, tancovaním a pod. Aj tak je to neskutočne náročné.

Majte na pamäti, že pes vždy niečo chce a teda odmenou mu môže byť aj pustenie z vôdzky. Nesmie byť však nekontrolované. Pes splní jednoduchý povel a odmenou je behanie alebo vychádzka vonku. Ak ale budete psa izolovať od okolia a voziť ho v aute na ľudoprázdne lúky za účelom voľného pustenia, tak toto som na mysli nemala. Musia to byť vychádzky na miesta, kde sa ľudia nachádzajú, kde pes môže zažiť a spoznať nové veci, môže stretnúť iné psy, vidieť hrajúce sa deti a pod. Každá vychádzka by mala stimulovať jeho mozog. Inak zo psa môžete urobiť jedinca, ktorý používa namiesto mozgu pudy a potom ste sa naozaj dostali do patovej situácie, z ktorej vám už môže pomôcť len odborník na psie chovanie.

Chybné chválenie

Dovoľte mi ale upozorniť na jednu vec. Je mnoho majiteľov psov, ktorí počuli, že majú psy veľa chváliť. Tak chvália, neustále si šomrú popod nos pochvalné slová, ale nie v správnu chvíľu, a tým nespoja pochvalu s posiľovačom, čo pre psa vlastne nič neznamená. Či pochvala príde alebo nie, nič so sebou neprináša a pri výcviku je teda pre psa skôr prekážkou. Je preto nesmierne dôležité vedieť ako a kedy odmeniť psa. Vo všeobecnosti platí rovnica: čím menej hovoríte = viacej psa naučíte.

Pes po slovensky nerozumie

Počas výcviku sa venujem hlavne ľuďom, teda majiteľom psov a učím ich, ako majú učiť svojich psíkov. Predstavte si, že sa prihlásite na japončinu a hneď od prvej hodiny pred vás nastúpi učiteľ, ktorý sa vám bude snažiť vysvetliť všetko po japonsky. Nerozumiete mu, nechápete, o čom hovorí, a tak vás to prestáva baviť. Po chvíli to prestane baviť aj učiteľa.

Podobne je to aj so psíkom. Keď psíka začnete učiť, pomenujte mu chovanie a situáciu, v ktorej sa nachádza. Príklad: pes si sám od seba sadne alebo ho do polohy sedu nalákate pamlskom (mlčky) a keď sedí, s odmenou dostane povel sadni. Ešte lepšie bude, ak niekoľko prvých pokusov, keď si sadne, nedostane žiaden povel, iba odmenu. Keď si po 5 - 7 razoch upevní dané chovanie, pridáte s pamlskom aj povel "SADNI".

Keď som prišla do Anglicka ako au-pair do rodiny, akoby som všetku angličtinu zabudla. V Anglicku sa mi zdala angličtina, ktorou som doma plynule hovorila ako úplne neznámy jazyk. Päť- a šesť roční chlapci ma učili presne týmto spôsobom: vybrali tanier zo skrinky, pozreli na mňa a pomenovali ho "plate". Položili ho na stôl, ukázali na stôl a povedali "table". Napokon zodvihli tanier, položili ho na stôl a povedali "put plate on the table". Za 5 dní som sa do toho dostala a už sme si rozumeli. Ak by ale na mňa spustili anglicky a nedali mi čas, aby som si na dialekt a prehĺtanie hlások zvykla, nemala by som šancu im rozumieť a pravdepodobne by som tento pobyt vzdala. Našťastie som mala trpezlivých učiteľov.

Toto potrebuje aj váš pes. On po slovensky nerozumie. Rozumie tónu hlasu, postaveniu tela a orientuje sa inštinktom a mimoriadne citlivým čuchom. Pes dokáže vycítiť vašu nervozitu, zlosť alebo absolútny pokoj, či pocit šťastia. A buď bude ochotný prejaviť o niečo, čo mu ponúknete záujem alebo uprednostní iné chovanie.

Ako a kde začať

Nuž určite od konca. Ako prvé je treba psíka naučiť, že keď ho oslovíte, je ochotný venovať vám svoju pozornosť. Je dôležité naučiť ho, že kým sa nachádza vo vašej blízkosti a zareaguje na oslovenie, VŽDY príde odmena. Je to podobná situácia ako keď učíte šteniatko jeho meno. Oslovíte ho a ono zareaguje na váš hlas, otočí sa na vás a vy ho odmeníte a potešíte sa zdarnému pokusu. Malé šteňa odlúčené od mamy má len vás a preto je pre neho nesmierne dôležité držať sa pri vás čo najbližšie a každý prejav náklonnosti z vašej strany je pre neho obrovskou odmenou. Ak jeho meno vyslovíte vždy, keď potrebujete zaujať šteňa a navyše ho pri tom odmeníte, postavili ste si pevné základy. Avšak, nevyslovujte meno šteniatka, ak ho nemôžete odmeniť a nikdy na šteňa zbytočne nehovorte jeho menom, ak sa nachádza v situácii, kedy vám svoju pozornosť nemôže venovať. Tiež je dôležitá informácia, že meno šteniatka nesmie byť vyslovené so zákazovým povelom.

Toto je možné naučiť šteňa už v prvých dňoch, či týždňoch po tom, ako si ho donesiete domov. Ak však začínate privolanie učiť už dospievajúceho či staršieho psíka, tiež začínate týmto spôsobom. Naučíte ho, že vždy, keď ho oslovíte a on sa otočí, aby vám venoval pozornosť, čaká na neho voňavá a chutná odmena. ALE VŽDY! Ak sa pes po oslovení na vás pozrie 5 z 5 krát doma, v nerušivom prostredí, môže sa váš výcvik presunúť o latku vyššie a vy začínate pridávať rušivé prvky. Ale naozaj veľmi pomaly. Najskôr meníte priestory v dome / byte, potom pridáte hračky, niekoľko misiek s krmivom a takto variabilne psíka naučíte, že vždy bude pre neho výhoda, ak sa na vás pozrie, aj keď je niečím zaujatý. Ak sa na vás pes otočí 5 z 5 krát aj keď ste prostredie urobili rušivým, choďte von, kde nikto nie je, potom, ak je niekto v diaľke, ak je niekto bližšie, potom medzi ľudí, nakoniec medzi psy a tak podobne. Ak sa na vás psík na 100% pozrie pri oslovení v rôznych možných situáciách, môžete vo výcviku privolania pokračovať ďalej.

Keď staviate stavbu, najdôležitejšie zo všetkého je postaviť si pevné základy. Múry už rastú ako huby po daždi, ale kým vykopete a urobíte základy, poriadne sa zapotíte. A tak je to aj pri výcviku psa. Podľa toho, na akých základoch začnete učiť privolanie, podľa toho sa vám skôr či neskôr objavia (alebo neobjavia) problémy. Ak ste učili postupne a premyslene, pri prvej chybe sa viete vrátiť o krok späť. Ak však chcete od psa veľa vecí naraz a váš postup nebol dobre premyslený a správne nacvičený, domček sa vám razom zrúca, ani keby bol postavený z karát.

Povel privolania

Ste teda na stupienku, kedy sa na vás psík v rôznych situáciách pozrie vždy, keď ho oslovíte. Je načase, aby ste začali pridávať povel privolania "SEM" alebo "KU MNE". Povel vyslovte len v momente, kedy pes ku vám uteká, či už na oslovenie alebo uteká ku vám len tak. Takže mu opäť pomenujete chovanie, ktoré práve robí - uteká smerom ku vám, pretože si to tak rozmyslel, pridáte mu povel na privolanie. Je nutné ho počas cesty ku vám slovne pochváliť, aby vedel, že robí správne a odmena je na ceste.

Nikdy na psa nevolajte v momente, kedy uteká od vás preč alebo je zaujatý niečím, alebo niekým iným. Tiež mu pomenúvate situáciu, avšak tento-krát ho učíte na povel privolania odchádzať od vás preč.

Kedy psa privolávať

Je samozrejmé, že povel privolania použijete, keď chcete, aby pes ku vám prišiel. Ale aj toto je niekedy prechádzka po tenkom ľade. Ak budete psa privolávať len v momente, kedy ho chcete upnúť na vôdzku, pes rýchlo pochopí, že privolanie pre neho znamená stratu slobody. Verte alebo nie, v tom momente bude pre neho pamlsok absolútne nepotrebný. Preto je dôležité aj samotné privolanie učiť postupne. Najskôr doma, dáte si 5 pokusov - v rôznych miestnostiach, v rôznom čase, odvolajte aspoň raz psa počas jeho jedla, poukladajte nábytok inak ako zvyčajne býva (napr. stoličky) a pod. Čo je ale dôležité!!! IHNEĎ po odmenení, (prípadne vyhladkaní) psíka nechajte ísť povelom "voľno". Presne takto pokračujte aj vo viac vzrušivom prostredí, aby bol pes odmenený dvoma odmenami naraz: prvou - pamlskom či aportom a druhou - môže sa vrátiť ku činnosti, ktorej sa venoval tesne pred privolaním. Počas vychádzky psa privolávajte, aby si upevnil potrebné chovanie, vždy ho za príchod odmeňte a povelom "voľno" ho nechajte pokračovať v začatej činnosti, teda sa môže vrátiť naspäť k čuchaniu, hrabaniu, behaniu alebo ku hre s inými psami. Jedenkrát z desiatich úspešných privolaní psa upnite na vôdzku a niekoľko metrov ho preveďte tak. Upínajte ho nenápadne, aby ste ho hneď nelapali za obojok, radšej si pripravte ešte jeden pamlsok navyše a kým ho bude jesť, pripnite mu vôdzku. Vtedy jednoducho nevydáte povel "voľno" a pes pôjde chvíľočku upútaný. Upútanie však robte vždy na inom mieste a vždy v inej situácii, aby si pes nenavykol, že na určitom mieste znamená povel privolania stratou slobody.

Ak budete psíkovi aj toto cvičenie obmieňať, ten si ani nevšimne, že jedenkrát z desiatich privolaní ste ho upútali.

Ak vidíte, že pes je už veľmi blízko svojho kamaráta, s ktorým sa zvyčajne hráva, neplytvajte povelom privolania, nemusí sa vydariť a nevyrobíte si zbytočnú chybu. Nechajte ho zvítať sa s kamarátom, sledujte ho a v momente, kedy vám venuje čo i len maličký náznak pozornosti, psíka oslovte (už by mal vedieť, čo ho za to čaká) a psíka odvolajte. ALE POZOR! Pes musí byť motivovaný odmenou, ktorú mu ponúkate. Inak uprednostní hranie sa s druhým psom. Ak to o svojom psovi viete, nesmiete zostať statický a pri oslovení psa sa okamžite rozbehnete opačným smerom. Psík by mal zareagovať a dobehnúť za vami, zobrať si odmenu a cez povel "voľno" sa vráti naspäť ku hre. Nesmiete však merať metre, utekajte, čo vám sily stačia a utekajte tak ďaleko a tak dlho, až pes usúdi, že by vás mal nasledovať a od kamaráta odbehne. V takejto situácii psa volajte len menom, nepoužívajte povel privolania. Ten použite v momente, kedy už uteká ku vám. Ak si myslíte, že on kamaráta neopustí, vzdáte to príliš skoro a ku psovi sa vrátite, poučí sa aj z tejto situácie a to tak, že nemusí on opustiť hru, veď vy sa aj tak vrátite.

Najčastejšie chyby, ktoré robíte počas doby psa vo výcviku:

1. veľa na psa hovoríte,

2. meníte tón hlasu pri privolaní,

3. voláte na psa v nesprávny čas,

4. skúšate,

5. ste nedôslední,

6. nedostatočne odmeňujete

7. veľa sa psa dotýkate.

1. Nemýľte si psa s dieťatkom. Spomeniem situáciu, kedy si majiteľ želá, aby psíka privolal, a necháva sa počuť: "poď sem, ty si dobrý, nechoď tam, pozri, čo mám, idem preč, zostaneš tu sám, nechám ťa tu..." a pod. Ak ste ho aj učili povel privolania a pomedzi takúto spŕšku reči povel vyslovíte, pes si ho pravdepodobne vôbec nevšimne. Pes vám po slovensky vôbec nerozumie, a tak ani vyslovený povel nie je pripravený vnímať.

Ak psa učíte povel, vyslovte ho len raz a to presne v momente, kedy psovi odovzdávate pamlsok. Pes ku vám dobehne, vy mu ponúknete odmenu a zároveň vyslovíte povel SEM alebo KU MNE.

Povely počas privolania by mali vyzerať nasledovne: psa ste oslovili menom, pes sa obzrel a rozutekal sa k vám, nasleduje povel privolania "SEM", následne slovná pochvala "dobrý pes" a po dobehnutí ku vám už máte pripravenú odmenu, ktorú dostane súbežne s vysloveným povelom privolania. To ukončí cvik privolania. Potom mu vyrozprávajte aj rozprávku o šípovej Ruženke, ale dovtedy obmedzte svoje slovné prejavy len na potrebné množstvo povelov.

2. Keď na lúke nikto nie je a vy si precvičujete povel privolania, ste pokojný a istý reakciou vášho psa. Povel znie mäkko, pokojne, veselo a pes zareaguje správne. Je odmenený a reakcia na privolanie je pozitívne posilnená odmenou. Situácia: Odrazu sa na obzore objaví pes, ktorého vidíte len vy, lebo ho váš pes ešte nezahliadol. Vaša reakcia: Vaše privolanie naberie na intenzite, pridáte do neho tón paniky, je ostrejšie a znie urgentne. Reakcia psa: Na začiatku pes pribehne, je odmenený, no upútaný na vôdzku a za krátku chvíľu stretá iného psa alebo človeka. Rád by sa s ním zvítal, no vôdzka mu to nedovolí. Poučenie: Pes sa naučí, že tento tón hlasu znamená, že skôr ako sa rozhodne ku vám pribehnúť, je vhodné poobzerať sa navôkol, kde sa nachádza niečo alebo niekto, čo by ho mohlo zaujímať viacej ako váš pamlsok. Ak je tón hlasu v zásade úplne zmenený a v privolaní je podtón paniky (pes rozumie tónu hlasu), znamená to pre neho NEBEZPEČENSTVO, čiže kontrola situácie naokolo a udržanie nepriateľa čo najďalej od vás, pretože sa ho vy bojíte. Moje doporučenie: Nepúšťajte psíka na voľno, ak nie je plne ovládateľný aj na voľnej lúke za predpokladu inej rušivej situácie. Na úvod vám pomôže tzv. stopovacia vôdzka 10, 15 alebo 20 metrová, ktorú v prípade núdze uchopíte a psíka máte pod kontrolou. Pozn. Môže vzniknúť aj iná situácia, ale prečo hľadať riešenie, ak môžete zabrániť jej vzniku.

3. Ak psíka učíte povel privolania, musíte si správne načasovať vyslovenie povelu. Situácia: Pes je navoľno a uteká od vás preč za iným psom. Vaša reakcia: Kričíte na psa povel privolania. Reakcia psa: Pes napriek vašej urgencii a výstrahe v hlase dobehne k druhému psovi a kontaktuje sa s ním (pes dostal odmenu - môže sa kontaktovať, prípadne hrať s iným psom) Poučenie: Pes sa naučil, že povel privolania bude odmenený, aj keď bude utekať za iným psom. Moje doporučenie: Takejto situácii predídete, ak psíka budete učiť povel privolania aj vo vzrušivom prostredí a teda aj v momente, kedy je na obzore iný pes. Ak už ale takáto situácia nastane, NEVOLAJTE NA PSA POVELOM PRIVOLANIA. Buď počkajte, kým sa pes ku vám vráti sám a povel použite v momente, kedy ku vám uteká, alebo si choďte po neho (hlavne pri mladých psoch, ktorí ešte nemajú upevnené chovanie reagovať na oslovenie v každej situácii). Keď to psa učíte a on zareaguje aj v situácii približujúceho sa druhého psa a príde, dostane zdvojenú odmenu: pamlsok a následné voľno = kontakt s druhým psom. Pozn. Povel privolania vyslovte len vtedy, ak ste si istý, že ho pes uposlúchne. Inak je učenie kontraproduktívne.

4. Neskúšajte, či pes už dokáže povel uposlúchnuť. Kým povel vyslovíte, buďte si istý, že má na to podmienky, ktoré už dostatočne pozná a je ochotný prísť si po odmenu. Situácia: So psíkom ste už prešli dosť dlhú cestu výcvikom privolania a cvičenie už máte zvládnuté aj vo vzrušivom prostredí. Na vychádzke však v diaľke vidíte psa, s ktorým sa váš pes často hráva. Psa púšťate na voľno s myšlienkou, že ho skúsite odvolať počas utekania za druhým psom. Vaša reakcia: Zavoláte na psa v polceste za druhým psom. Váš pes nezareagoval na prvé oslovenie, a tak pridáte povel privolania, teda skúšate, či zareaguje. Privolanie sa nepodarilo. Reakcia psa: Pes momentálne ohluchol, ignoruje vaše naliehanie, vaša odmena je pre neho na tento-krát nedostatočná. Poučenie: Pes dostal odmenu, po ktorej túžil, keď utekal smerom od vás. Moje doporučenie: Ak "vyskúšať" tak na dlhej vôdzke, aby bol pes pod kontrolou a urobiť to po dohode s majiteľom druhého psa, aby ste si to mohli precvičiť aspoň 5-krát. Keď pes aspoň 2-krát po sebe príde, odmeňte ho uvoľnením z vôdzky a následnou hrou s kamarátom. Pozn. Nepokazte si toľkú prácu tým, že budete skúšať. Pracujte so psom viac na istotu.

5. Nebuďte nedôsledný a chcite od psa, aby splnil to, o čo ste ho požiadali. Majte na pamäti, že psovi sa to musí oplatiť. Ak chcete, aby váš pes poslúchol povely, musí vedieť, že k odmene sa dostane len cez splnený povel. Stanovte si pravidlá a dodržujte ich na 100%. Situácia: Pes behá na lúke, užíva si vychádzku a vy ho zavoláte. Pes sa ku vám rozbehne, no po ceste ho zaujme čosi iné, odbočí z trasy a odbehne preč. Vaša reakcia: Volanie ukončíte. Reakcia psa: Viac sa splnením povelu nezaoberá, má niečo zaujímavejšie. Moje doporučenie: Okamžite, ako sa pes odchýli z trasy, rozbehnite sa bleskovo preč, aby ste ho donútili povel dokončiť. Následne ho odmeníte zdvojenou odmenou - pamlskom a možnosťou vrátiť sa naspäť k tomu, čo ho zaujalo. Pozn. Ak máte zlý deň alebo vás niečo bolí, radšej od psa nič nevyžadujte.

6. Kedy príde čas, keď už začnete pracovať bez nároku na výplatu? Nedostanete výplatu, tak nie ste ochotný pracovať? Tak prečo ste ochotný uveriť tomu, že taký egoista, akým je pes, bude pracovať zadarmo, bez nároku na odmenu? Nasledujúce upozornenia sa týkajú psa, ktorého povel privolania ešte stále učíte.

- neklamte psa, že držíte pamlsok, ako ho naozaj nemáte,

- nevolajte psa, ak ho nemáte ako a čím odmeniť,

- nemeňte frekvenciu odmieňania tak, že častejšie nič nedostane ako dostane,

- nebuďte skúpi a odmeňte psa za každý splnený povel,

- ak vám náhodou došli pamlsky, prestaňte dávať povely.

Majte na pamäti, že pes sa z každej situácie niečo naučí, len som si nie istá, či sa vám to bude vždy páčiť.

7. Keď ste doma, veľa sa s vaším psíkom mojkáte, veľa sa ho dotýkate, škrabkáte ho po brušku, veď on to predsa má tak rád, sedí s vami na gauči, kresle, držíte ho v náručí. Keď splní povel, okamžite ho vyhladkáte, po srsti, proti srsti, po hlave, poťapkáte ho po boku, či po hrudi, veď sa to tak robí, či nie? NIE!?! To naozaj? Ale on to predsa vníma ako odmenu a má to rád! Hm. Omyl! Koľko krát sa stalo, že si dobehol len pre odmenu a rýchlo utiekol preč? Alebo dobehol, skočil na vás labkami, vzal si odmenu a už ho nebolo. Alebo koľko krát sa odtiahol, keď ste ho išli rukou pohladkať? Skúste si to všímať. Pes hladkanie vo všeobecnosti NEMÁ RÁD. Nie je mu to prirodzené. Nerobte mu niečo, čo nechce. Má o dôvod viac ku vám neprísť.

Ak chcete kontakt, nechajte ho, aby sa pritúlil sám, ak to urobí aj vonku, je to super, no veľmi o tom pochybujem. Malé psy väčšinou vyskakujú na majiteľov, keď sa boja a chcú na ruky. Ale to nie je žiadosť o mojkanie, ale zistili, že tam je ich bezpečné miesto.

Psíka sa dá dotýkať aj vonku, samozrejme, ale to musí byť jemný skôr upokojujúci dotyk, po srti. Od krku po začiatok chvosta, alebo po hrudi. Takého dotyky zvyknú psa upokojiť, keď je veľmi vzrušený. Samozrejme nepridávajte k tomu zvuky typu „šššššššš”, alebo podobné, akým sa upokojujú detičky. Psy to skôr nabudí ešte viacej.

Takže, ak sa chcete psíka dotknúť, pohladkajte ho jemne po srsti, bez akýchkoľvek zvukov a samozrejme, nesmie sedieť pred vami, ale po vašom boku či mierne za vami. No a tiež počas výcviku obmedzte dotyky na minimum alebo sa psa nedotýkajte radšej vôbec. Dajte mu odmenu, pretože o tú mu práve ide, prípadne sa s ním pohrajte s lopičkou.

Záver

Som presvedčená, že cvik privolania je alfou a omegou celého výcviku a nakoniec aj celého spolužitia so psom. Buď psa z vôdzky pustiť môžete, lebo ho odvoláte na povel a vaša vychádzka je príjemnou súčasťou dňa, alebo psa z vôdzky pustiť nemôžete a celý život ho máte upútaného, čo samozrejme nezapadá do pohody z vychádzky.

Napísala som nejaký základ pri učení privolania, popísala pár situácii a odporúčania na ich riešenie. Viem, že je mnoho ďalších situácií, ktoré by ste potrebovali riešiť, no nedajú sa tu všetky popísať a v závislosti od toho, že každý pes a majiteľ tvoria vždy inú dvojicu, je ťažko to rozoberať týmto spôsobom. No skôr, ako psa budete trestať alebo sa na neho hnevať, porozmýšľajte, kde ste pri výcviku zlyhali vy a snáď nájdete kľúč k vyriešeniu problému.

Denisa